reklama

Akú úlohu má filozofia v estetike?

Položme si najprv otázku čo je to filozofia? Kuhn a Gilbertová sa vo svojej knihe Dejiny estetiky vyjadrujú o filozofii, ako o víťazstve duše nad telom. Je to umieranie za živa, ale pritom je to „rozkvět samého života, sublimace té božské síly, která v říši živočichu žene samce k samici, u lidi naplňuje srdce milujícího touhou a nadšením ... oduševňuje básníkovu píseň a dojímá jeho posluchače k slzám – je to Eros“. Zaujíma vás to? Čítajte ďalej...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

Ale filozofia je podľa mňa ešte viac, je to metafyzické hľadanie dobra, ktoré má už len maličký krôčik k nájdeniu pravdy. Tá je však božská, človeku nepredurčená. O čo sa však môže pokúšať, je sa jej čo najviac priblížiť a to cez dobro.

A čo s estetikou? Aj tá je podľa mňa Eros, ale oproti tomu predchádzajúcemu sa líši určitou zaujatosťou. Nie typu klapiek na očiach, ale skôr lupovitého charakteru. Je rovnako nadšený celou filozofiou, ale v podstate sa zaujíma o niečo konkrétnejšie. O umenie. Estetika je pre neho životný štýl. Je to citlivý prístup človeka ku kultúre, ktorý ma otvorené srdce pre estetické okamihy, spojené s reflexiou umeleckých diel. Krása a láska sú pre neho entity, pre ktoré sa mu oplatí žiť. Tak ako hľadá filozof dobro, tak hľadá estetik krásu.

O čo krajšie je však keď sa toto snaženie o dobro a krásu spojí? Platón ako veľký filozof hľadal dobro, hľadal ho však aj v kráse, namiesto toho, aby ju nachádzal samotnú.

A čo Eros? Ako je možné spojiť v ňom dobro a krásu? Je to veľmi jednoduché. Eros je dieťaťom týchto dvoch entít. Snúbia sa v ňom a stáva sa personifikáciou lásky, pretože tá je dieťaťom večného ľudského snaženia o nájdenie krásy a dobra. Zamilovanosť je spätá s obdivom vonkajších foriem, ale rovnako vnútorných hodnôt. Je to však viac než sa zdá. Je to definíciou umenia. Či vari umelec, ktorý stojí pred aktom tvorby nie je najväčšmi pohltený láskou? Nespadá celé jeho úsilie do hľadania formálnych možnosti vyjadrenia jeho najhlbších myšlienok, jeho filozofie, ktorú chce priviesť na svet?

Kruh filozofie a estetiky je teda uzavretý umením. Veď aj medzi dobrom a krásou chýba akýsi článok, ktorým je láska. Tak sa snáď zdá, že sme na konci, ale zdanie klame, sme na začiatku. Tak ako kruh nemá začiatok, tak nevieme, či začať filozofiou, umením, alebo estetikou. Umeniu som však zatiaľ venoval najmenšiu časť, pritom si ako spájací prvok zaslúži najväčšiu. O čo krajšie je, keď človek nachádza určitú spojitosť, namiesto ostrých vydeľujúcich hraníc, ktorými sa ľudia od seba odcudzujú. Z minulosti sme zvyknutý na presné vymedzenie smerov a na vymenovanie znakov, ktoré boli pre to, ktoré obdobie typické. Je to systém základných škôl, naučiť žiakov rozlišovať a triediť. Všetky avantgardné smery sa odjakživa snažia vymaniť práve z každej kategorizácie minulosti. Veľký génius sa neprispôsobuje žiadnemu smeru, je to pre nich príliš veľké ohraničenie, tvoria podľa ich vlastného úsudku, pričom z toho neraz vznikol nový smer. Spomeňme si len na Michelangela, ktorý vytvoril, ani o tom nevediac manierizmus z ktorého jeho žiaci, hlavne Giacomo Della Porta stvoril barok. Taký Cézanne zas podnietil a inšpiroval svojou teóriou valca, kužeľa a gule kubistov.

Ak sa však chceme umením zaoberať, bude potrebné ho lepšie definovať, tak ako sme to urobili aj pri filozofii a estetike. Keďže je ich spojovacím článkom, je jasné, že ma určité vlastnosti jednej aj druhej strany. Umenie je podľa mňa životnou filozofiou človeka – umelca, ktorý ju chce jednoducho dať na plátno, vložiť do slov, preniesť do hudby atď. Na tvoriaceho jedinca pôsobí množstvo vedľajších faktorov, ktoré jeho budúce diela ovplyvňujú, ale to ich ešte väčšmi obohacuje. Vyňať dielo z určitej spoločenskej epochy, znamená zredukovať jeho kultúrnu hodnotu na minimum. Každé pretrhnutie malého spojovacieho článku v pavučine diela, znamená jeho ničenie, až sa nakoniec zrúti a vtiahne ho čierna diera.

Umelecké dielo je totiž viac, než to čo bezprostredne vnímame zmyslami. Robert Barry raz napríklad prišiel s nápadom urobiť obrazy plynov. Tieto obrazy neboli ničím iným ako bielymi plátnami bez názvu a bez rámu, pretože aj v ňom videli obmedzovanie. Pri pohľade na jeho obrazy z tejto série sa nás zmocňuje pocit čistoty, ale aj stiesňujúce chvenie vnútra pri pojme nekonečna. Svojvoľne sa pritom však musíme pýtať, či takéto umenie, už nie je umením efektu; teda umením pre senzáciu. Je to vtedy, keď nám umelec nemá viac čo povedať. Najčastejšie potom tvorí gýč, alebo opakuje sám seba alebo niekoho iného. V podstate ale nie je nikde povedané, že umelecké dielo musí byť hmotné. Senzácia v tomto prípade ale nie je efektom, je to čisté nadšenie nad minimalistickým umením myšlienky. Umením ho robí duch veľkého majstra a duch nevytvorí nikdy nič hmotné. Benedetta Croce, taliansky filozof, estetik a historik o tom píše nasledovne: „ Skutočné veľdielo vzniká už v okamihu tvoriaceho nápadu, ku ktorému dochádza výhradne vo vnútri ducha a vonkajšie technické prevedenie, prevod poetického videnia do zvukov, farieb, slov alebo kameňov, je len druhoradá záležitosť, ktorá sa nijako nepodlieha dokonalosti umeleckého diela “.

Mám zato, že umenie je filozofiou na inej úrovni. Jej myšlienky nemožno čítať v hrubých knihách veľkých mysliteľov, ale je potrebné ich abstrahovať z umeleckých diel. Postmoderna priniesla do takéhoto chápania spojitosti novú príchuť. A keď hovorím o postmoderne nemám na mysli len umenie postmoderny. Je to celá kultúra, v ktorej sa táto nová doba zrodila a patrí sem určite aj filozofia. Tak ako spája Dámon zmenu morálky so zmenou hudby, tak možno spojiť pretvorenie umenia a filozofie, ako aj iných častí, so zmenou spoločnosti. Neraz to potvrdila história, že so zmenou výtvarného slohu sa zmenil filozofický náhľad na svet.

A čo nové priniesla postmoderna do umenia? Hlavne konceptuálne umenie, čo je umením myšlienky. Jej formálne vyjadrenie je nepodstatné. Vezmime si napríklad konceptualistu a minimalistu Josepha Kosutha. Jeho práca Jedna a tri stoličky z roku 1965, v ktorej konfrontuje obyčajnú stoličku s jej fotografiou a slovníkovou definíciou, vedie k odbúravaniu priepasti medzi materiálom a myšlienkou, ako základnej podstaty tohto nového smeru. Ale odbúrava omnoho viac. Tým že sa umenie vymanilo z fyzickej formy, je v úžasnej blízkosti filozofie.

A čo dnes ešte rozlišuje filozofiu od umenia? Baumgarten sa o tom vyjadruje nasledovne: „ Proti naší vědě lze namítnout, že je nedůstojná filosofa a že výtvory smyslu, fantazie, báje a citové vzněty jsou pod úrovní filosofie. Na to odpovídám: Filosof je člověk, který žije mezi lidmi. Jistě se nedomnívá, že tak velká část lidského poznání je mu cizí “.

To, čo Baumgarten nazýva našou vedou je práve estetika, ktorá filozoficky skúma umenie. Jej krása, vyjadrená posledným citátom, sa skrýva medzi iným v preklenutí platónskeho aktualistického názoru na umenie a priklonenie k jeho žiakovi a posibilistickému pohľadu.


Gerhard Sebastian Hámor

Gerhard Sebastian Hámor

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu